Od :
Pre :

Budúcnosť jadrových elektrární na Slovensku

Jadrová energia sa opäť dostala do nemilosti.

Po marcovej prírodnej katastrofe v Japonsku, ktorá poškodila jadrovú elektráreň vo Fukušime, zmohutneli hlasy jej odporcov, ktorí požadujú nahradenie jadrovej energie inými zdrojmi. Je to však možné? O problematike jadrovej energetiky sme sa porozprávali s prof. Ing. Vladimírom Slugeňom, DrSc., ktorý pôsobí ako riaditeľ Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave i ako prezident Európskej nukleárnej spoločnosti.

Ako náhrada jadrovej energie prichádzajú do úvahy obnoviteľné zdroje, teda geotermálna, veterná, vodná i slnečná energia a energia získaná z biomasy. Podľa smernice Európskej komisie by mali členské štáty do roku 2020 pokryť 20 percent svojej energetickej spotreby z týchto zdrojov (Slovensko 14 percent). Závislosť od počasia a prírodných podmienok ich ešte stále drží v úzadí za klasickými zdrojmi energie. „V niektorých krajinách sa podiel obnoviteľných zdrojov už teraz blíži k 20 percentám. Vzhľadom na naše prírodné podmienky však iluzórne očakávať, že bude ich podiel okolo roku 2020 vyšší ako cca 15 percent. Dnes sme na úrovni 6–7 percent. Treba však jasne povedať, že väčšina obnoviteľných zdrojov si vyžaduje záložné zdroje, ktoré sú spravidla na báze uhlia, ropy, plynu či jadra,“ tvrdí profesor Slugeň. Problémom ropy, zemného plynu a uhlia je zase ich závislosť od svetových zásob. Súčasný energetický stav vo svete si teda napriek nešťastiu v Japonsku vyžaduje diskusiu o jadrových elektrárňach ako zatiaľ nenahraditeľnom zdroji. Navyše tlak na znižovanie emisií skleníkových plynov, ktoré produkujú elektrárne spaľujúce uhlie, postupne mení negatívny postoj niektorých členských krajín Európskej únie k jadrovej energetike.

REKLAMA

Fakty o jadrových elektrárňach

Jadrové elektrárne sú spoľahlivým zdrojom energie, ktorý nie je závislý od počasia, striedania dňa a noci, svetových zásob či politickej a hospodárskej situácie vo svete. Približne tretina elektriny spotrebovanej v krajinách EÚ je vyrobená práve v jadrových elektrárňach. „Nahradiť tretinu výroby elektrickej energie z iných zdrojov je takmer nemožné. Určite nie v horizonte do 5 rokov,“ myslí si Slugeň. Na energetickom trhu sú obnoviteľné zdroje energie zvýhodňované. Výkupná cena z jadrových elektrární je na burze cca 55 Euro/MWh, avšak štát garantuje výkupnú cenu zo slnečných kolektorov na úrovni cca 345 Euro/MWh. „Napriek týmto obrovským deformáciám na energetickom trhu je náhrada jadrových elektrární ťažko realizovateľná, pretože vyrábajú elektrickú energiu nezávisle od počasia. V ich prospech hovorí aj fakt, že spotreba elektriny síce kolíše podľa hospodárskeho rozvoja, ale v dlhodobom horizonte stále narastá. A keďže zásoby ropy klesajú a jej cena podobne ako cena plynu bude stúpať, najlacnejším zdrojom je jadro,“ hovorí profesor.
Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky taktiež uvádza, že hlavnú úlohu pri uspokojovaní spotreby zohrá v dlhodobom výhľade do roku 2030, okrem zemného plynu a obnoviteľných zdrojov energie, aj vyššie využitie jadrovej energie.

Slovenské jadrové elektrárne

Počiatky jadrovej energetiky v bývalom Československu spadajú do roku 1957, kedy sa v Jaslovských Bohuniciach začalo s výstavbou jadrovej elektrárne A1. V nej však došlo v roku 1976, ako aj v roku 1977 k závažným poruchám počas kontinuálnej výmeny palivového článku. „Napriek tomu, že boli tieto poruchy spojné s miernym únikom rádioaktívnych plynov a technicky opraviteľné, radiačné i chemická degradácia niektorých materiálov, ako aj narastajúce netesnosti na niektorých zariadeniach, viedli k rozhodnutiu o jej predčasnom odstavení,“ vysvetľuje profesor. Po jej odstávke sa prijala koncepcie výstavby jadrových elektrární. V Bohuniciach sa vystavali štyri reaktory v rámci elektrární V1 a V2. Pre splnenie európskych predpisov sa však Slovensko pred vstupom do Únie zaviazalo odstaviť blok V1, čo sa začalo realizovať v roku 2008.

V Mochovciach sa nachádzajú štyri bloky, z ktorých prvý bol spustený do prevádzky v roku 1998 a druhý o rok nato. Výstavba tretieho a štvrtého bloku sa dočasne pozastavila avšak jej dokončenie, ktoré je súčasťou Energetického plánu Ministerstva hospodárstva SR, sa opätovne spustilo. Každý blok elektrárne vyrobí ročne asi 3 000 GWh elektrickej energie, čo pokrýva takmer 10 percent spotreby elektrickej energie na Slovensku. „Bezpečnosť reaktorov VVER-440 je vysoká. Nehrozia nám cunami, či záplavy podobného rozsahu ako boli vo Fukušime. Navyše naše reaktory sú veľmi robustnej konštrukcie s vysokou pasívnou mierou bezpečnosti na úrovni primárneho i sekundárneho okruhu,“ objasňuje profesor Slugeň, ktorý zároveň dodáva, že počas posledných 20 rokov prešlo našimi elektrárňami množstvo medzinárodných inšpekčných misií s pozitívnym hodnotením. Navyše na Slovensku neustále prebiehajú programy zvyšovania úrovne jadrovej bezpečnosti, či už cestou implementácie nových bezpečnostných systémov, alebo svetových skúseností.

Budúcnosť

Slovensko nedisponuje prírodnými podmienkami, z ktorých by sa dalo vyrobiť dostatočné množstvo energie z obnoviteľných zdrojov. Ako najvýznamnejšia sa v tomto kontexte podľa Slugeňa javí energia získaná z biomasy. „Zmysluplné využívanie všetkých obnoviteľných zdrojov, samozrejme, podporujem a odporúčam.“ Jadrová energetika sa teda stále vzhľadom na svoju cenu i dostupnosť ukazuje ako najvhodnejší zdroj. „Na dvere však už klope priemyselné využitie termonukleárnej fúzie. Vývoj smeruje k ďalším pokročilejším technológiám, takže po roku 2100 budeme pravdepodobne považovať súčasné konštrukcie jadrových elektrární za súčasť našej technickej minulosti,“ dodáva profesor Slugeň.

Autor: Tatiana Jurašková
Foto: archív Slugeň