Od :
Pre :

Slnečné elektrárne na Slovensku

Rozsiahle plochy posiate slnečnými kolektormi, pod ktorými sa pasú ovce či pláne plné veterných turbín. Strechy domov pokryté solárnymi panelmi, autá jazdiace na elektrinu. Energia vyrábaná s využitím vetra, slnka, vody, morských vĺn, tepla unikajúceho z trhlín zeme, biomasa využívaná na výrobu tepla, elektriny či pohonných hmôt...

Bez zaťažovania životného prostredia emisiami či bez problémov so vzniknutým rádioaktívnym odpadom. Tak by mohla vyzerať výroba energie na zemi už v blízkej budúcnosti. Neveríte?

Energia budúcnosti

Podľa niektorých odborníkov sú tzv. obnoviteľné (alebo alternatívne) zdroje energie schopné pokryť úplnú spotrebu všetkých druhov energie v takmer každej krajine. Dôvodov na ich využívanie je viac – sú ekologické a neznečisťujú životné prostredie, nepoškodzujú zdravie ľudí, na rozdiel od v súčasnosti používaných fosílnych palív sa ich zásoby nezmenšujú a v porovnaní s jadrom sú zase bezkonkurenčne bezpečnejšie.

Základným a najbližších 5 miliónov rokov nevyčerpateľným zdrojom je slnko, od ktorého sa odvíjajú aj ostatné obnoviteľné zdroje energie. Slnko potrebujú rastliny, ktoré sú využívané pre výrobu energie z biomasy, vietor je výsledkom nerovnomerného zohrievania zemského povrchu slnečnými lúčmi a kolobeh vody poháňa slnečné žiarenie spolu s gravitačnými silami zeme. Na energiu sa dajú samozrejme premeniť aj priamo slnečné lúče – či už na výrobu tepla, ohrev vody alebo výrobu elektrickej energie.

REKLAMA

Nestabilné slnko

Množstvo slnečného žiarenia, ktoré dopadá ročne na zem mnohonásobne prevyšuje celosvetovú spotrebu energie, dokonca aj v krajinách chudobných na slnko. Problémom zostáva, že energiu zo slnka je možné priamo vyrábať len keď svieti. Výkon solárnych elektrární sa mení v priebehu dňa i vplyvom počasia a pre tieto výkyvy je zatiaľ považovaná za nestabilný zdroj. Podobne je to aj s energiou získavanou z veterných elektrární. Distribútori totiž musia zabezpečiť stabilnú energiu v sieti a keďže je riziko, že bude zamračené či nebude fúkať vietor, vždy musí byť v rozvodoch aj rezervná elektrina vyrobená klasickým spôsobom.
Vyriešením problému so „skladovaním“ vyrobenej energie sa však svet posunie o krok vpred aj vo využívaní energie vyrobenej alternatívnymi zdrojmi. Batérie pre domáce účely sa majú na trhu objaviť už na budúci rok.

Odporcovia „zelenej energie“ upozorňujú aj na dosah na peňaženky spotrebiteľov. Energia vyrábaná alternatívnymi zdrojmi je totiž dotovaná a vykupovaná za vyššie ceny, čo sa premieta do celkovej ceny energie. Čím viac je teda elektriny z takzvaných „zelených zdrojov“, tým je elektrina drahšia. Rádovo je to však ročne pre štvorčlennú domácnosť asi 5–10 eur a postupne by mala cena klasickej elektriny rásť a zelenej naopak klesať.

Slnko svieti aj na Slovensku

Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Slovensko nemá pre využitie slnečnej energie práve najvhodnejšie podmienky, obnoviteľné zdroje vrátane energie zo slnka sa využívajú aj u nás.

Minulý rok bolo do energetickej siete pripojených viac ako desať veľkých slnečných elektrární s celkovým výkonom 213 kilowattov, niekoľko elektrární je rozostavaných a v najbližších dvoch rokoch pribudne ďalších 36 nových.

Najviac energie zo slnka bolo vyrobenej na západnom Slovensku. Strechu s malou solárnou elektrárňou má v Bratislave napríklad stredná priemyselná škola v Dúbravke, matematicko-fyzikálna fakulta UK v Mlynskej doline a budova OSN v centre mesta. Od marca tohto roku pribudla aj elektráreň v Kľúčovci, v máji by mala začať fungovať elektráreň v Čereňanoch. Na strednom Slovensku bola vlani iba jedna solárna elektráreň vo Vyšnom Kubíne, začiatkom roka však začali spúšťať ďalšiu v Buzitke pri Lučenci. Sedem dokončených a pripojených elektrární využívajúcich slnečné žiarenie umiestnených zväčša na rodinných domoch bolo na východnom Slovensku.

Obmedzenia zo strany štátu

Koľko bude ďalších a či vôbec pribudnú je však otázne. Počiatočný rozmach narazil na reguláciu zo strany štátu, predovšetkým pri výstavbe väčších elektrární. Dôvodom sú obavy o energetickú bezpečnosť a spoľahlivosť elektrizačnej sústavy, pretože energia vyrábaná zo slnka nie je stabilná.

Doteraz potrebovali osvedčenie pri výstavbe len elektrárne s výkonom nad jeden megawatt, podľa nového zákona o energetike ho nebudú potrebovať iba investori, ktorí postavia solárne elektrárne na budovách a budú mať výkon menej ako 100 kilowattov. Od mája sa tak budú dať stavať už len menšie elektrárne, aj tie budú potrebovať súhlasné stanovisko od prevádzkovateľa Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) a osvedčenie od ministerstva hospodárstva. Okrem byrokracie pribudlo aj ďalšie obmedzenie zo strany SEPS, ktorá pre slnečné elektrárne vyčlenila len 120 megawatov. Osvedčenia na najbližšie dva roky boli rozdané v priebehu niekoľkých dní od vyhlásenia tohto limitu, počet záujemcov bol trojnásobný. Napriek veľkým počiatočným investíciám, je totiž výroba energie zo slnka vďaka pätnásťročnej garancii výkupu energie za zvýhodnenú cenu platnú v čase spustenia elektrárne v podstate lukratívny biznis. Nové elektrárne sa budú stavať najmä na východe Slovenska v Zemplínskom Hradišti, Moldave nad Bodvou, Čečejovciach, Novom Ruskove a na južnom Slovensku v Hurbanove, Rimavskej Sobote, Rimavských Janovciach, Tornali, v okolí Lučenca – Buzitka, Ratka, Holiša, Poltár.

Obnoviteľné zdroje majú určite veľký potenciál aj na Slovensku. Podľa ekológov by v prípade seriózneho záujmu štátu mohli v roku 2020 pokrývať až 70% spotreby energie. Naša krajina sa zatiaľ zaviazala, že z obnoviteľných zdrojov v tomto období bude vyrábať 14% energie, čo je oproti dnešku dvojnásobok.

Author: Ivana Brezinská
Photo: istockphoto.com